Ty nechceš pracovať za minimálnu mzdu. Tak prečo oni môžu za pár centov na deň? Ty máš pitnú vodu, ich pripomína dúhu, no smrdí horšie ako kanál. Vlastne nie ich. Ale naša. Tá voda v oceánoch… Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že všetko to zlé sa deje v krajinách tretieho sveta, MY sme vinní, aj nám to škodí. Prestaňme sa obliekať do…

CHÝBA MORÁLNA STRÁNKA

Pamätáš si na svoj prvý pohovor na brigádu, či prácu? Pravdepodobne ti ponúkali 2,50€ na hodinu, a ty si rozmýšľal, či ti to za to stojí. Veď rodičov ešte môžeš vyciciavať nejaký ten rok, dva, tri…

V rozvojových krajinách je to celkom klasika. Čo ťa asi neprekvapuje. Deti začínajú pracovať v továrňach na tvoje handry už od dvanástich rokov, dostávajú len zopár centov za každý kus, prichádzajú pravidelne do kontaktu s chemikáliami, pri čom nie sú ničím chránené. Hrubé zaobchádzanie tiež nie je ničím výnimočným, rovnako ako úrazy, prípadne smrť. Najikonickejšou módnou katastrofou (okrem ponožiek v sandáloch) je zrútenie továrne Rana Plaza v Bangladéši (2013).

šičky

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Zájdi sa pozrieť k najbližšej rieke, ktorá preteká mestom. Pil by si takú vodu? Určite nie. Prečo by si to aj robil. Okúpal by si sa v nej? Plávajúce pneumatiky, plastové fľaše, a mŕtve ryby naozaj nie sú pena do kúpeľa ktorú by si si užil. Však? A to je na tom Slovensko ešte pomerne dobre.

Ako veľmi nám ubližuje výroba našich handier? Odhliadnuc od toho, koľko toxických látok sa pravidelne využíva, koľko ľudí kvôli tomu trpí kožnými chorobami, a že miestami vôbec nemajú prístup k čistej vode – alebo aspoň takej, čo máme my v riekach…

Módny priemysel vyprodukuje 2 milióny ton odpadu ročne, čiže 1 814 369 480 kg. Nehovoriac o tom, že z produktu sa po pár týždňoch kvôli nízkej kvalite a rýchlym módnym trendom, stane tiež odpad. Na tričko tento priemysel spotrebuje 2 720l vody. Toľko vypijeme za obdobie troch rokov. Na džínsy to sú 4 000l. Pri týchto číslach sa tvoja pustená voda počas umývania zubov javí ako nič. (Nie je to nič. Šetri vodu aj u seba.)

K tomu pripočítajme množstvo CO2, ktoré so stúpajúcou mierou odlesňovania, raz nebudeme schopní vyvážiť.

znečistenie módnyym priemyslom

ZVYŠOVANIE KONZUMU

Ideš na párty, nové tričko. Do divadla, nové šaty. Blogerka určila Essentials na toto leto, kupuješ kolekciu. Ak nie ty, tak ten vedľa teba.

Jasné, čo riešiš, veď keď to už nechcem nosiť, dám to charite. Lenže iba v Európe žije viac ako 741 miliónov ľudí. Predstav si, že všetci majú rovnaký vzťah k nakupovaniu handier ako ty. Alebo ešte horší. Takže 741 000 000 dychtičov po módnych trendoch, dá niekoľko krát do roka igelitku na charitu. Myslíš, že všetko toto oblečenie bude naozaj využité?

Pokiaľ sa k nim samozrejme dostane. Až 85% totiž končí na skládkach, alebo v krajinách tretieho sveta, kde opäť a naďalej znečisťujú životné prostredie.

Čo robiť pre ,,pomalú módu”

1 . Rozhodne odporúčam pozrieť si film The true cost, prípadne si naštuduj viac o téme na stránke Fashion Revolution.

2. Prestaň nakupovať vo veľkých reťazcoch – H&M , Zara , Adidas…

3. Vyhľadaj trvalo udržateľné alternatívy. Všímaj si hlavne BIO bavlnu, kto ušil oblečenie, pokiaľ pochádza z rozvojovej krajiny, či je to certifikovaná továreň…

4. Alebo aspoň zatiaľ zvoľ alternatívu – nákup v Second Hande. I keď z dlhodobého hľadiska to nie je udržateľné.

5. Zdieľaj a inšpiruj ostatných. Na zmenu sa nečaká, na zmene sa maká.

… Aby bol svet znovu miesto pre život!

konzum oblečenie

Ako na dobrovoľníctvo a prácu v zahraničí


3 Comments

Mánia menom ,,Who made my clothes?" - Jašterka Menny · 8. júna 2018 at 10:29

[…] Čítaj aj: Prečo spomaliť módu […]

Alternatívy bavlny - 1.časť (a prečo bavlna nie je ECO) - Jašterka Menny · 18. júna 2018 at 21:29

[…] (Pozri aj: prečo spomaliť módu – aj H&M) […]

Prírodná a Vegan kometika - Jašterka Menny blog · 13. augusta 2018 at 19:28

[…] Ak ťa okrem etickej kozmetiky zaujíma aj etická móda, čítaj TU. […]

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.